To, aby neexistovala korupcia na Slovensku je snom nejedného slušného občana. Bohužiaľ, sami proti takémuto nelegálnemu postupu nevieme bojovať. Vo viacerých štátoch preto berú na seba zodpovednosť mimovládne organizácie, ktoré sa akoby zabudli predstaviť. Často sa stáva, že médiá používajú prieskumy inštitúcií, o ktorých sme nikdy nepočuli a podkladajú nám ich ako overené. Nie je preto nutné zvýrazňovať fakt, že to, či tomu bude občan veriť je už len na ňom.

• Prezidentské voľby na Slovensku boli ešte viac rušné ako pred piatimi rokmi. Prečo? Okrem stálych tvárí v politike sa tu objavili znenazdajky aj nové alternatívy, pod ktoré sa neraz podpisujú mimovládne organizácie a ak by bola aj možnosť, dali by za ne ruku do ohňa. Čo sa však už neberie do úvahy je fakt, že samotné spoločnosti ako Transparency International nie sú slovenské či nemajú pečať od štátu.

• Podľa nedávneho prieskumu a jeho výsledkoch zverejnených 22.2.2019 sa Zuzana Čaputová stala najtransparentnejšou prezidentskou kandidátkou. Menej priaznivé to už bolo pre Maroša Šefčoviča, Štefana Harabina, Mariána Kotlebu alebo Martina Daňa. Čo je však dôležité je fakt, že Transparency International neudáva presný postup a neponúka ani nijaké hmatateľné dôkazy o jednotlivých výdavkov na podozrivé kampane.
• Podľa mnohých skeptikov nie je dôležité, odkiaľ kandidáti mali peniaze na kampaň, alebo od koho. Ukazovateľom by malo byť množstvo reklamy, ktorá až neraz otravuje a priamo navádza občanov na konkrétneho kandidáta. Samozrejme, že pri vysokých výdavkoch na kampaň je možné porušenie etického kódexu demokracie, ktorá vychádza od občanov, nie od toho, ako veľmi sa daný kandidát chce stať hlavou štátu.

• Dá sa teda veriť takýmto prieskumom? V dobe informačného zamorenia je to už len na samom občanovi. Ten sa musí sám informovať a skúmať, ako dané organizácie postupujú a aké majú pozadie.